Obsah

Pochovávanie basy

Typ: ostatné
Dňa 10. februára 2018 sa konala fašiangová zábava s pochovávaním basy

      Medzi staré zvyky v našej obci patrí pochovávanie Drnbasy. Kedysi aj v našom kraji prevažovali ľudové hudby v zostave husličiek a basy. Zhruba pred sto rokmi sa rozšírilo používanie heligónky, ktorú do obce priniesli naši predkovia zo svojich ciest za prácou. V Hornej Marikovej pochovávame drnbasu, lebo tento jednoduchý hudobný nástroj sa popri heligónke stal súčasťou zábav dá sa povedať pri každej príležitosti.
Hovorí sa tiež, že basa tvrdí muziku, v našich podmienkach to je drnbasa, ktorá v rukách dobrého „drnbasistu“ dokáže popri hre na heligónku, či harmoniku prispieť k vytvoreniu neopakovateľnej atmosféry. 

       V jednej z najznámejších fašiangových pesničiek sa spieva „Fašiangy, Turice, Veľká noc príde...  „.  Málokto ale vie, že tie slová nie sú pravdivé! V skutočnosti štyridsať dní po  Fašiangoch nasleduje Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú „Turičné sviatky“ – u nás tiež hovoríme, že je Ducha.  
       FAŠIANGY- to je symbol veselosti, bujarosti, zábavy, hodovania a pitia.
       Je to obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Fašiangy sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Kedysi v našom kraji a v domácnostiach v tomto období zvyčajne bolo menej práce. Polia boli zaviate snehom, dobytok sa kŕmil na maštali, počas krátkeho dňa sa z prác okolo gazdovstva obyčajne na drevených saniach vyvážal hnoj na pole, chlapi opravovali náradie, alebo sa strúhali šindle. Prevažovali domáce práce.
V tomto čase sa častejšie chodilo sa na posedenie k susedom a rodine. Počas fašiangov tiež prevládala bujará zábava, organizovali sa svadby a bolo aj obdobie zabíjačiek.
Hlavne posledné tri dni fašiangov boli vyplnené zábavami, nadmerným popíjaním alkoholu a jedením.
Posledný štvrtok pred koncom fašiangov sa v niektorých lokalitách Slovenska v minulosti nazýval aj „tučný štvrtok“. Tento deň bol príznačný tým, že sa ženy začali správať neobvykle – boli agresívne voči mužom, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach. Skrátka – svet je počas fašiangov „hore nohami“.

      Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na bravčovej masti.

       Tak ako prichádza lepšie obdobie po tom horšom a naopak aj najveselšie obdobie roka strieda 40- dňový pôst. Ukončia sa všetky zábavy a svet sa vráti opäť na rok do starých koľají.  
       Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie drnbasy.   Pochovávanie drnbasy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu.
     Hlavnými postavami sú postavy kňaza  a smútiacich „pozostalých“.  V našom podaní je to program pripravený členmi Folklórnej skupiny Žrnovanka“.
      Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom pohrebnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s drnbasou, ktorú za náreku a plaču prítomných vynášajú von, kňaz číta kázeň a lúči sa s drnbasou. Texty nie sú dané, vytvárajú si ich členovia folklórnej skupiny sami, väčšinou ide o improvizáciu. Texty sú poprekladané humornými príbehmi a parodujú udalosti v obci počas roka, ako aj dopady na komunitu obyvateľov či jednotlivcov.
V rámci programu členovia skupiny predviedli tanec - kankán a krátku scénku, kde imitovali výcvik domobrany, pripravená bola bohatá tombola a zazneli i tóny v podaní domácich muzikantov. Počas večera hostí zabávala hudobná skupina "Impulz".  

      Keď je drnbasa pochovaná, môže začať pôst! Obdobie veľkonočného pôstu začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda alebo Škaredá streda. Je to pohyblivý sviatok, jeho dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Tohto roku pripadá Popolcová streda na 14. februára. Veľkonočný pôst sa končí Veľkým piatkom.
 


Vytvorené: 14. 2. 2018
Posledná aktualizácia: 14. 2. 2018 08:21
Autor: