Úpravy centra obce

Cintorín pri Kostole sv. Jána Nepomuckého v Hornej Marikovej

      Farnosť v hornej časti obce pôsobí od roku 1789, táto bola založená ako „Horná farnosť v obci Mariková“, v latinčine lat. "parochia superior".
Horná časť obce sa v niektorých dobových dokumentoch uvádzala tiež ako „Hornyo Hlboke“.
      Stručne z histórie farností Marikovskej doliny sa dozvedáme:
      „V roku 1755 odčlenením sa od farnosti Malá Udiča vznikla nová farnosť Mariková.
        Jej prvým farárom sa stal Mathias Hubocký, ktorý zomrel v roku 5. júla 1763 v  Marikovej. Súčasťou tejto farnosti bola aj dnešná farnosť Horná Mariková, ktorej územie sa  v tej dobe nazývalo Hornyo Hlboke.
        Názov obce je doložený z roku 1828 ako Hornyo Hlboke, z roku 1890 ako Hornyó-Hlboke, z roku 1954 po administratívnom rozdelení obce ako Horná Mariková, ale tiež maďarsky Felsőmarikova, Marikó.
        V dobe vzniku farnosti náboženský život  poznamenali náboženské reformy Jozefa II. (1780 – 1790). Jednou z oblastí jeho reforiem bolo rušenie kláštorov. Habsburská monarchia si takto  zabezpečila finančné prostriedky a dostatok duchovenstva pre zriadenie nových farností, hlavne v odľahlejších oblastiach krajiny.
        Cieľom reformy bolo aby sa kňaz dostal bližšie k farníkom, aby im mohol častejšie vysluhovať sviatosti, duchovne ich povzbudzovať, katechizovať, ale i účinnejšie kontrolovať.
       Kľúčovú úlohu v reformných plánoch Jozefa II. mala plniť farnosť a osoba kňaza – farára. Na otázku „čo očakáva štát od kňazov“ dal odpoveď Jozef II. v dekréte vydanom na Štedrý deň roku 1785. „Očakáva od nich, že budú vo svojej diecéze všeobecne známi pre ich princípy a osvietený rozum, ich pastiersku múdrosť a dôstojné, mravné správanie, pre ich pôsobenie pri výkone povinností, horlivosť pri šírení primeranej osvety, ochotné prijímanie verejného, cirkevného i politického úradu, dodržiavanie krajinských zákonov, odstraňovanie škodlivých zlozvykov a presadzovanie čistej a rozumnej bohoslužby.“

        Prvým farárom v novovzniknutej farnosti bol františkán Agnellus Zbíňovský, ktorý sa narodil v roku 1743 v Považskej Bystrici. Teológiu študoval v Hlohovci, kde bol aj ordinovaný v roku 1780. Za pomoci farára z Udiče Jozefa Pažického, ktorý v Udiči pôsobil od roku 1775 až do svojej smrti v roku 1800 sa mu podarilo postaviť drevený kostolík aj faru. Pažický zabezpečil peniaza na postavenie kostolíka z osobného majetku. Kostolík stál niekde pri strednej bráne dnešného cintorína – cesta cez osadu Kľuchovci.
        Tak ako súčasný farský kostol, aj jeho drevený predchodca bol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému. Agnellus Zbíňovský zomrel 24. júna 1813 a pochovaný je za dnešným farským kostolom.
       Farnosť Horná Mariková bola pastoračne náročná farnosť, lebo jej územie je rozsiahle. Je to tzv. kopaničiarska dedina, s prícestnou zástavbou a viacerými bočnými dolinami v dĺžke až troch kilometrov – sú tu doliny Rovňanská, Hlboké, Modlatínska, Žrnovská, Udíčska, Bradelnianska, Stolečnianska a Ráztocká. Dnes sa Horná Mariková administratívne delí na desať miestnych častí: Pagaňov, Rovné, Belejov, Hlboké, Modlatín, Žrnové, Udička, Vlkov, Stolečné, Ráztoka. V Hornej Marikovej sa v minulosti nachádzalo až 108 osád, ktoré miestny správca farnosti Anton Michalík r. 1959 zakreslil do svojej amatérskej mapy. Niektorí miestni znalci však tvrdia, že osád bolo kedysi viac ako 120“.

       Pri vysokom počte osád a pri rôznych známych údajoch o počte obyvateľov obce, zo sčítaní obyvateľstva, súpisov panstiev a podobne bolo zrejmé, že v obci od nepamäti existoval i cintorín. Tak, ako sa človek narodí, tak aj postupom jemu nameranému času zomrie a v duchu našich tradícií je pochovaný na k tomu určenom pietnom mieste.   
      Predpokladáme že v obci bol tento priestor vždy dislokovaný v miestach dnešného cintorína na Modlatíne..
      Vzhľadom k tomu, že nemáme písomný záznam, alebo vecný dôkaz o existencii cintorína v minulosti, predpokladáme že tomu tak bolo už v dobe predkresťanskej, pokiaľ pripustíme, že dolina bola v tej dobe osídlená.
     Podľa niektorých zdrojov sa názov miestnej časti „Modlatín“ sa odvodzuje ešte od možného používania pohanských symbolov – „modiel“ jednotlivých božstiev.
     Starí Slovania jednak prechovávali veľkú úctu k svojim mŕtvym predkom. Verili v dušu, ktorá po smrti v rôznych podobách opúšťa telo človeka a odchádza do lesov, riek, alebo do slnka, mesiaca, hviezd. Zároveň uctievali množstvo božstiev: Perun, Mokoš, Dažbog, Svarog a množstvo ďalších.
     Takže určite sa na Modlatíne „Za Kľuchovcí“ pochovávalo dlhé stáročia. Svoje urobia tlecie doby, svoje urobia roky, množstvo mien sa nám z obce stratilo, niektoré rody vymreli bez potomkov.
      Dnes je na cintoríne aktuálne pochovaných 1530 zosnulých v 780 hroboch. Cintorín v elektronickej podobe si je možné pozrieť na adrese: http://www.virtualnycintorin.sk/cintorin/569
      Cintorín sa nachádza v centre obce hneď pri Kostole sv. Jána Nepomuckého v Hornej Marikovej, oproti budove Obecného úradu. Pozemok patrí  farnosti Horná Mariková, ktorá ma zmluvu o užívaní s Obcou Horná Mariková.
      V súčasnej dobe obec pristúpila k rekonštrukcii budovy Domu smútku súp. číslo 360.
      Pôvodne sa na cintoríne nachádzala márnica, ktorá bola umiestnená zhruba v strede cintorína – úroveň nižšej cesty. Jednalo sa o drevenú stavbu, v ktorej bolo najnevyhnutnejšie vybavenie pre potreby hrobára – krompáče, lopaty, nejaké fošne, drevené máry,  laná na spúšťanie truhly s nebožtíkom, kríž pre pohrebný sprievod a pár drobností.

      V tej dobe sa nebožtík nechával v domácnosti až do doby pohrebu, kedy sa truhla z telom preniesla priamo do kostola k smútočnému obradu. Takéto uloženie nebožtíka v domácich podmienkach bolo často problematické, hlavne v letných teplých mesiacoch, kedy telo po troch dňoch začínalo hnilobne páchnuť.
      I z tohto dôvodu, sa okolo roku 1965 obec rozhodla postaviť murovaný objekt márnice - Domu smútku nižšie v priestoroch cintorína, kedy bola urobená základná stavba – samotná márnica pre uloženie truhly pred pohrebom.  Neskôr bola táto stavba rozšírená prístavbou výklenku, ktorý bol určený pre zasunutie chladiaceho boxu pre uloženie truhly. Bol zakúpený aj chladiaci box a do objektu bola dovedená elektrická prípojka.
      Asi v roku 1970 bola k budove pripojená ďalšia časť v podobe skladu, v ktorom bol zaparkovaný pohrebný koč, ktorým sa truhla s nebožtíkom pri pohreboch prevážala ku kostolu.
      V dnešnej dobe už budova a jej „šat“  patrila do minulosti. Neusporiadaný a značne členitý bol aj pôdorys stavby. V obci sme mali záujem postaviť nový objekt domu smútku, pripravili sme aj vhodný projekt. Žiaľ v súčasnej dobe štát cez vyhlasované výzvy na čerpanie EU fondov nepodporuje takéto stavby, preto sme sa rozhodli k stavebným úpravám existujúceho objektu.
Toto riešenie sa nám zdalo najvýhodnejšie i z hľadiska finančných možností, nová stavba by bola podstatne drahšia.
      Stavebne bol upravený interiér, bol vybudovaný nový katafalk pre uloženie truhly s nebožtíkom k dôstojnej poslednej rozlúčke. Boli zakúpené nové stoličky, čo sa týka výzdoby bude interier riešený minimalisticky - stoličky, svietniky, kríž.
     Celý objekt dostal novú strechu a dažďové zvody, vymenili sme okná a dvere, zhotovili novú elektroinštaláciu a nové pripojenie na elektrické rozvody,  opravili sme aj fasádu budovy. 
     Pribudlo prekrytie vstupu.
      Terén bude odvodnený, pribudne zvýšený chodník a nové schodisko.
      Práce plánujeme ukončiť do konca júna.
      Vzhľadom k tomu, že cintorín priamo susedí s lesom, stáva sa, že sa nám na cintorín dostane zver, vysoká i diviačia. Cintorín je nepoľovná plocha, streľba medzi hrobmi by bola mimo zákon. Plot sme opakovane opravovali, dokonca za pomoci sieťovín, ktoré sa používajú na výstuhu betónu. Pomohlo na čas, zver si našla, urobila nové chodníčky. Preto plánujeme v budúcom roku oplotiť vrchnú a ľavú stranu cintorína plným betónovým plotom s podhrabovými doskami, aby sme tento priestor pred zverou ochránili.
      Prikladám fotografiu pred zahájením úprava a fotografiu pred dokončením prác.