Ryté znaky na Kyčere

Ryté znaky na Orgoňovej Kýčere

Peter Schreiber

Pod vrcholom Orgoňovej Kýčery (960 m n. m.), v polohe nazývanej Šúvalky, alebo tiež Šulávka (obr. č. 1), sa nachádza zaujímavá pamiatka, ktorú predstavujú znaky – symboly vyryté do skaly (obr. č. 2, 3, 4). Štefan Meliš vo svojom článku o týchto znakoch uvádza, že boli miestnym ľuďom známe už na konci 19. storočia (Meliš; ročník 12, č. 9). Podľa prvého Uhorského mapovania, ktoré  vznikalo medzi rokmi 1764-1787 boli už na juhozápadných, severozápadných ako aj východných úpätiach Orgoňovej Kýčery osady, ktoré poznáme podľa dnešných názvov, ako Orgoňovci, Kališovci, Máčkovci a Veľké Brusné (už v doline Papradna).

Svahy Orgoňovej Kýčery boli v minulosti viac odlesnené ako v dnešnej dobe, čo bolo v závislosti od osídlenia človekom. Tým pádom vrchy poskytovali dobrý rozhľad po širokom okolí Marikovskej a Papradňanskej doliny ako aj výhľady do Považia. Čisto teoreticky by tak znaky vyryté do skaly na Orgoňovje Kýčere mohli predstavovať určitú „mapu“, alebo „schematický plán“. Samotné znaky tvoria kľukaté línie, krížiky, kruhy a polooblúky. V strede sa nachádza kľukatá línia, ktorá má štyri vrcholy. Mohla by naznačovať hrebeň Kýčery spolu s vrcholmi, kótami  okolitých vrchov: Suchovrch (774,9 m n. m.), Vrchoňa (883,0 m n. m.) a bezmennou kótou 936,7 m n. m., ktorá je východne od Orgoňovej Kýčery. Ostatné ryté znaky, ktoré sa nachádzajú na ľavo a pravo od kľukatej línie by tak mohli predstavovať osady v širšom okolí Kýčery. Znaky však mohli mať aj inú funkciu ako chotárne značky, ktoré vymedzovali hranice medzi dolinou Marikovej a Papradna. To všetko je však len teoretický, možný výklad týchto symbolov. Datovanie vzniku rytých znakov je rovnako ťažko určiteľné ako ich výklad. Mohli vzniknúť práve  niekedy v dobe okolo 18. storočia, kedy už pod úpätím Kýčery boli hore uvedené osady, ale môžu mať aj starší pôvod. Za zmienku tu stojí, že na južnom svahu pod temenom neďalekého vrchu Bôn, pri osade Lamošovce (645 m n. m.) sa našli archeologické doklady po osídlení pravdepodobne zo záveru staršej doby železnej, alebo až z prelomu letopočtov (Petrovský-Šichman 1965).

Za najstaršie doklady o osídlení Marikovskej doliny vo všeobecnosti sa dajú považovať kamenné nástroje a nepočetné nálezy keramiky, ktoré sa našli v Udiči, Prosnom, Hatnom, Dolnej Marikovej v polohe Široká a tiež na uvedenom vrchu Bôn (bližšie k tomu: Schreiber 2012). Tieto nálezy dokladajú počiatky osídlenia doliny do záveru doby kamennej (obdobie mladého alebo až neskorého eneolitu). Po tomto osídlení sú z oblasti Marikovskej doliny známe archeologické doklady osídlenia až z mladších fáz doby bronzovej, následne staršej a mladšej doby železnej  (púchovská kultúra) a stredoveku.

Literatúra:

Meliš, Š.: Záhadné nápisy. In: Historická revue, ročník 12, č. 9.

Petrovský-Šichman, A.: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 7, 1965, s. 50–129.

Schreiber, P.: Praveké štiepané kamenné industrie z Marikovskej doliny. Zborník Vlastivedného Múzea Považská Bystrica, roč. 2, 2012, 29-37.

Zdroje:http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map; http://oldgeogr.muni.cz/ucebnice/kartografie/; google earth