O obci

• Počet obyvateľov: 611
• Rozloha katastra: 4755 ha
• Nadmorská výška: 470 m n. v.
• Prvá písomná zmienka: r. 1321

Poloha a rozloha

Obec leží na severozápad od Považskej Bystrice v pohorí Javorníky. Na severovýchode susedí s Papradnom a na juhu a juhozápade s Dolnou Marikovou, na západe s Lazmi pod Makytou a na severozápade s Českou republikou a s chotárom obce Makov. Chotár obce je veľmi rozľahlý.

Pre lepšiu predstavu - obec je:

• stokrát väčšia ako Vatikán
• 30 krát väčšia ako Monacké kniežatstvo
• 8 krát väčšia ako Gibraltár
• o niečo menšia ako San Marino alebo Bermudy
• Celkovo je na svete 5 štátov menších ako Horná Mariková. Sú to: Vatikán, Monako, Nauru, Tokelau, Tuvalu.
• osídlenie tvoria centrá pozdĺž riečky Marikovka s početnými roztrúsenými lazmi vybiehajúcimi do úzkych priľahlých dolín.
• Najnižší bod chotára má 370 m n. m., najvyšší 1055 m n. m. je Stratenec, vrch v hlavnom hrebeni Javorníkov.

Z histórie

História obce je do značnej miery spoločná s históriou Dolnej Marikovej. Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou daroval dňa 12. júla 1321 magistrovi Ondrejovi dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi boli aj dve Lehoty, o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej a druhá Hornej Marikovej pod vrchom Javorníkov. Roku 1438 sa obec spomína ako Marikowa Lehota. Históriu Marikovej ovplyvnila valašská kolonizácia. Valasi obdržali určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý sídlil istý čas v Marikovej. Od začiatku 16. stor. patrila k považskobystrickému panstvu. Prvým medzníkom k rozdeleniu Marikovej je rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá po cirkevnej stránke spravovala územie terajšej Hornej Marikovej. Od konca 17. storočia sa postupne menil charakter valašskej kolonizácie. Na vyklčovaných miestach vznikali kopanice a valasi prechádzali na usadlý spôsob života. Tým sa im neuľahčilo, lebo kamenistá pôda je málo vhodná na obrábanie a dáva malé úrody. Bieda sa stupňovala a rok 1828 je pre Marikovú pamätný vzburou. Obyvateľstva pribúdalo a keďže miestne poľnohospodárstvo a spracovanie dreva im nemohlo zabezpečiť dostatočné živobytie, odchádzali od konca 19. storočia do cudziny.

V obci snáď nie je rodina, ktorá by nemala príbuzných v USA, Kanade, Francúzsku alebo v Čechách. Hospodárska situácia sa čiastočne zlepšila po zriadení strojárskeho závodu v Považskej Bystrici. Po oslobodení v roku 1945 bola v obci zriadená dielňa na výrobu nábytku, ktorá zamestnávala do 100 pracovníkov. Administratívne sa Mariková rozdelila na Dolnú a Hornú dňa 16.5.1954. V roku 1958 závod Považské strojárne v Považskej Bystrici zriadil v obci svoju pobočnú prevádzku. Prevádzka medzičasom ukončila výrobu a prerába sa. Obec sa v súčasnosti orientuje na cestovný ruch.

Miestne časti

Administratívne sa Horná Mariková delí na desať miestnych častí:

Pagaňov, Rovné, Belejov, Hlboké, Modlatín, Žrnové, Udička, Vlkov, Stolečné, Ráztoka Spolu tvorí Hornú Marikovú 108 osád, ktoré miestny správca farnosti Anton Michalík r. 1959 zakreslil do svojej amatérskej mapy.

Pri ceste z Považskej Bystrice je prvou dominantou obce vrch Bôn (748 m), ktorý však zďaleka nie je v chotári najvyšší. Na prvý pohľad upúta 50 m vysokým telekomunikačným vykrývačom.To však nie je jeho jediná zaujímavosť. Pod jeho temenom bolo zistené sídlisko z doby rímskej. Pod západným svahom Bônu, pri osade Pagaňov bolo halštatské sídlisko. Na Pagaňove sa nachádza Domov dôchodcov. Predtým bola na tom mieste izba revolučných tradícií a ešte predtým základná škola. Z Pagaňova doprava sa nachádza osada Rovné s najvyším vrchom Orgoňova Kyčera (960 m), ktorá je častým cieľom peších i motocyklových turistov. Po hradskej z Pagaňova smerom do centra obce sa popri predajni potravín dostaneme na Belejov, kde boli v minulosti výrobné prevádzky Považských strojární a kde bolo zamestnaných cez 200 zamestnancov. V súčasnosti sa budova závodu adaptuje. Z Belejova okolo píly sa dostaneme do Hlbokého, ktoré je známym rajom hubárov. Centrom obce je Modlatín s budovou obecného úradu a s rímsko-katolíckym kostolom, ktorý je zasvätený Jánovi Nepomuckému. Pôvodná stavba kostola z roku 1765 bola upravená a v rokoch 1925 - 26 rozšírená novou časťou lode s bočnou prístavbou. Atrakciou Modlatína je rybník s celoročným predajom rýb a s možnosťou kúpania. Od Modlatína ďalej sa dolina zužuje, je hlbšia a riečka má vyšší spád. Z Modlatína naľavo leží Žrnové, o kúsok ďalej po hradskej sa doprava odbočuje do Udičky. Obe tieto časti sú také rozľahlé, že by sa do nich poľahky vmestili celé menšie obce. Na Vlkove sa údolie rozdvojuje medzi dve konečné údolia Marikovskej doliny Stolečné a Ráztoku. Tieto časti, kde sa zachovala ľudová zrubová zástavba, sa tak ako aj iné osady menia na rekreačnú oblasť. Postupne rastie a rozširuje sa vybavenosť službami pre turistov. V Ráztoke sa nachádza jediný drevený kostolík v okrese. Najväčším lákadlom v Ráztoke je lyžiarske stredisko. Dominantou hrebeňa nad Ráztokou je Malý Javorník (1019 m).

Možno si kladiete otázku, či sa oplatí Hornú Marikovú navštíviť. Uvidíte, že každý si príde na svoje:

• aktívny oddych - turistika, hubárčenie, rybačka, zimné športy
• folklór - každoročne konané Folklorné slávnosti, heligónkarské slávnosti, ľudové remeslá, kroje, ľudové zvyky
• záujemcovia o neprebádanú históriu - neznáme písmo vykresané do kameňa, archeologické nálezy.
• alebo len relax pri sladkom "ničnerobení" v romantickom prostredí marikovských lazov.

 Najlepšie urobíte ak sa presvedčíte sami.