Archeologické nálezy v Marikovskej doline

 Archeológia Marikovskej doliny

Archeológia Marikovskej doliny:

Oblasť Marikovskej doliny je vymedzená a utváraná riečnym tokom Marikovského potoka, jej prítokmi a hrebeňmi okolitých hôr. Od obdobia praveku je väčšia hustota osídlenia v dolnej časti doliny, ktorá sa zužuje zhruba od vrchu Bôn (748) na ľavej strane a na pravej strane vrchom Michalová (601). Reliéf územia Marikovskej doliny v jej dolnej časti tvoria prevažne silne členité vrchoviny. V hornej časti (zhruba hranica uvedených vrchov Bôn a Michalová) je už reliéf nižšej hornatiny (Hrnčiarová lit.:2002).

Náleziská (predstavujú výber lokalít):

Z katastra Udiče (skôr kataster Malá Udiča) pochádzajú nálezy tzv. štiepanej industrie vyrobenej z kameňa (Budínský-Krička 1950; 1952). Tieto nálezy pravdepodobne spadajú do neskorej doby kamennej (cca 4000-2000 pr. Kr.). Ako kamenná surovina boli používané horniny rádiolarit a rohovec, zdroje týchto hornín sa nachádzajú v širšom okolí oblasti (rádiolaritová surovina nájdená v katastri obce Stupné, poloha Podprosnie obr. 1, 2). Ďalšími náleziskami spadajúcimi do neskorej doby kamennej sú výšinné sídliská Hatné, poloha Hrádok (ľavý breh Marikovského potoka) a Dolná Mariková poloha Široká (Janšák 1930; Petrovský-Šichman 1965; Moravčík 2000a). Na nálezisku v Malej Udiči bolo tiež zistené aj mladšie osídlenie datované do staršej doby železnej (tzv. lužická kultúra) a tiež mladšej doby železnej (púchovská kultúra) a včasného stredoveku (Budinský-Krička 1950; 1952).

Z už spomínaného náleziska v Hatnom, poloha Hrádok, pochádzajú aj mladšie nálezy, datované do mladšej doby bronzovej, staršej doby železnej (lužická kultúra) a nálezy z včasného stredoveku datované do 9. storočia (Moravčík 2002). Na pravej strane Marikovského potoka oproti sa nachádza druhé nálezisko označované rovnako Hrádok. Nálezy z tejto polohy sú datované do mladšej doby železnej (púchovská kultúra), ale aj stredoveku (Pieta 1982; Moravčík 2000a).

Zaujímavé nálezy pochádzajú z katastra Prosného, poloha Uhliská. V polohe Uhliská bolo archeologickým výskumom zachytené obetisko (kultové miesto) (Pieta, Moravčík 1980). Tieto nálezy sa spájajú s etnikom Keltov, s datovaním do mladšej doby železnej (obr. 3, 4).

Vrch Michalová nachádzajúci sa zhruba na rozhraní Dolnej a Hornej Marikovej je jedným z najvýznamnejších nálezísk regiónu Marikovskej doliny a pravdepodobne aj širšieho okolia. V polohe Široká tu bolo zachytené osídlenie z viacerých období. Najstaršie nálezy patria už hore uvedenej dobe kamennej (obr. 5). Stredoveké osídlenie, staršie z 9. storočia je doložené predmetmi z kovu, ale aj keramikou (Meliš 2003), mladšie stredoveké osídlenie spadá do 12.-13. storočia (obr. 6) (Moravčík 2000b). Dolná Mariková, vrch Bôn, na južnom svahu temena vrchu, cca 40m pod temenom (osada Lamošovce) našli sa atypické črepy pravdepobone zo záveru staršej doby železnej, alebo z prelomu letopočtov. Pri osade Pagaňov pod západným svahom Bônu sa uvádza sídlisko zo staršej doby železnej (Petrovský-Šichman 1965).

Z katastra Hornej Marikovej, poloha Šúvalky (poloha sa nachádza pod vrcholom Orgoňovej Kýčery 960) pochádza zaujímavá pamiatka, ktorú predstavujú znaky vyryté do skaly. Význam ani pôvod týchto znakov nie je známy (obr. 7, 8).

Literatúra:

Budinský-Krička 1950 – V. Budinský-Krička: Nález staroslovanského pohrebišťa v Nosiciach

(okres Púchov). Čas. MSS 41/4, 1950, 51 – 55.

Budinský-Krička 1952 – V. Budinský-Krička: Záchranný výskum v Malej Udiči na Slovensku.

Arch. Rozhledy 4, 1952, 30 – 32.

Hrnčiarová T. (red.), 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava – Banská Bystrica 2002.

Janšák 1930 – Š. Janšák: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník slovenskej muzeálnej spoločnosti 24, Martin 1930, s. 1-67.

Meliš 2003 – Š. Meliš: Papradnianska dolina v dobe slovanskej (hradištnej). Polazník 1/4, 2003, 5.

Moravčík 2000a – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. Múzeum (Bratislava) 1,

2000, 8 – 10.

Moravčík 2000b – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1998, Nitra 2000, s. 131-133.

Moravčík 2002 – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 21, 2002, s.7-36.

Petrovský-Šichman 1964 – A. Petrovský-Šichman: Slovanské osídlenie severného Slovenska.

In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 6, 1964, s. 50–106.

Petrovský-Šichman 1965 – A. Petrovský-Šichman: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 7, 1965, s. 50–129.

Pieta 1982 – K. Pieta: Die Púchov Kultur. Nitra 1982.

Pieta/Moravčík 1980 – J. Moravčík/K. Pieta: Spätlaténzeitlicher Opferplatz in Prosné. Slovenská Archeológia 28, 1980, 245-286.

Mgr. Peter Schreiber

Poznámky správcu stránok.:

1 Šúvalky sú známe v Marikovskej doline pod názvom "Šulávka"

2 Autor má predkov z Marikovej